DODRŽUJTE ODPORÚČANÉ DÁVKOVANIE SPACE CAKU

Uznávam tzv. zážitkové cestovanie - ako tomu nadávam ja. Niekedy je to zážitok pre mňa, niekedy pre toho čo cestuje so mnou, občas pre všetkých naokolo. Preto som výlet do Amsterdamu pojala veľmi tradične. Tak ako sa na Amsterdam patrí. Kamarát mal pôvodne v pláne prezerať si kostoly, budovy, lavičky a tak podobne. Chudáčik ale nemal tušenie o mojich diabolských plánoch. Vlastne ani ja sama som nevedela, čo moja malá vnútorná sviňa znovu pre nás všetkých vymyslela.

Urobila som jednu drobnú chybu a to že pred Amsterdamom som navštívila iné holandské mesto - Maastricht. Amsterdam bol po tejto návšteve pre mňa už príliš preľudnený. Z každej strany do mňa niekto narážal - tam turista, tu bicykel, hentam auto, občas smeť. Takže som nebola zo začiatku až tak impressed, ako som byť mohla. 

Žiadna story z Amsterdamu by nemala začínať vetou "Tenkrát v Amstredamu u ledového čaje...". Väčšinou by mala končiť nejak tak, ako tá moja. Napríklad fotkou v mobile, na ktorej je kafíčko a čokoládové brownies. Mňam! Všetko po tom sú už len zahmlené spomienky, dohady, odhady a špekulácie.

Pre mňa jednoznačne povinnou jazdou bola návšteva coffeshopu. Bez toho by Amsterdam bol ako Vegas bez svadby. Ujo Google mi dal dobré recenzie na Abraxas. Je to vlastne jediný podnik, ktorý si môžem dovoliť ohodnotiť. Čarovné to miestečko. Vypadalo to tam trošku ako v Harrym Potterovi. Tie magické vecičky, ktoré si normálne ľudia predávajú v očúraných tmavých uličkách, sa tu podávajú v menu s čiarovým kódom. Nevšimla som si či s DPH. Tak profesionálne vyškolený a usmievavý personál sme nemali ani v James Deanovi. A to sme si tam vždy na servise dali naozaj záležať. Bolo vidieť, že ich práca je zároveň ich koníčkom. Celou kaviarňou sa niesla veľmi silná bylinková vôňa. Zo začiatku mi z toho bolo trošku šoufl, ale časom som sa atmosfére poddala. Asi až príliš. Keď vám kompetentný personál odporučí dávkovanie 1/2 koláčika na osobu, tak to určite neznamená, že máte dávku strojnásobiť. Však Viktória?

K otázke transportu po meste si netrúfam dávať žiadne rady. Ale ak chcete vedieť, ako sa stratiť 5 krát na jednej ulici alebo medzi regálmi v obchode s tými v-tej-chvíli-najlepšími-chipsami-na-svete, tak sa na mňa smelo obráťte. Boli chvíle, kedy som sa až prekvapivo jednoducho zmierovala so skutočnosťou, že noc strávim niekde na obrubníku v strede Amsterdamu. Ako sa poznám, tak by som si vybrala práve nejaký v Red-light district. Nebola som totižto schopná nájsť vlakovú stanicu. Asi sa teraz sami seba pýtate, že prečo som ja chytrá nepoužila Google Maps. Medzi rečou - zrušiť roaming bol najlepší nápad od doby, kedy vymysleli žehličku na vlasy. Ale musím vám povedať, že v tej chvíli v tom stave by som si skôr pokecala o vplyvoch modulátorov aktivity napäťovo-riadených sodíkových kanálov na obranné mechanizmy dýchacích ciest s nejakým wookiem než porozumela obyčajne mape.

Čo sa týka nejakého gastra mám len jeden tip. Ak začnete správnym predjedlom, ako ja (viď druhá foto), potom už všetko čo zjete bude to-najlepšie-čo-ste-v-živote-jedli, ako napr. spomínané chipsy. Alebo lístok na vlak.

Naozaj strašne rada by som vám dala nejaké úžasné travel tips & tricks. Fakt! Ale to by som sa v prvom rade nemohla predávkovať koláčikmi. Snívam totižto o tom stať sa travel bloggerínou. Asi budem musieť na sebe ešte popracovať. Mám pre vás však jeden užitočný #lifehack - dodržujte odporúčané dávkovanie space caku.

Každopádne som si Amsterdam parádne užila a vôbec nesklamal moje očakávania. Napriek mojim značným pochybnostiam všetko dopadlo dobre. Relatívne zdravá a nesmierne šťastná som sa dopravila späť do svojej postele. Celý ten deň najlepšie vystihuje text pesničky od Alle Farben:

Bad ideas make the best memories

Even you don't remember,
Don't remember, don't remember, ooh

Tento článok je vlastne úplne o ničom. Prikladám teda aspoň pár publikovateľných fotiek. 

Tie sú ale tiež o ničom. 

Tak snáď sa nabudúce viac pochlapím.