PRVÝ MESIAC S NOVÝM SPOLUBÝVAJÚCIM

Život s chlapom inou osobou nie je med lízať. Prirovnala by som to skôr k olizovaniu ušného mazu z poriadne drsnej kôry stromu. Už je to mesiac, čo sme s mojim novým spolubývajúcim (ako ho ja rada volám) zahájili spoločný život v jednom byte. Po poslednom vážnom vzťahu som sa zaprisahala diablovi, že s chlapom začnem bývať až keď si budem istá, že jedného dňa budem mať jeho priezvisko. Čiže som rátala s tým, že nikdy. Ale ako sa hovorí: "Človek mieni, život mení.". Tak sme sa po troch týždňoch od nášho prvého rande rozhodli, že ideme spolu bývať. Aj keď sa mi to snaží vyvrátiť, stále si myslím, že len potreboval niekoho, kto by mu platil polovicu nájmu.

Začiatky boli sú ťažké. Čím je človek starší, tým horšie prispôsobuje svoje návyky tomu druhému. Presne podľa mojich očakávaní došlo k zvýšeniu periodicity a intenzity konfliktov. Zaregistrovala som v hádke nový, veľmi dramatický, prvok - balenie kufrov. V podstate sa hádame o takých tých roztomilých hovadinách ako napríklad prečo pri umývaní zubov nechávam pustenú vodu, keď deti v afrike nemajú čo piť alebo prečo mi chodí do kúpeľne, keď vie, že sa snažím kakať.

Prvé problémy sa objavili už pri zariaďovaní bytu. Ukázalo sa, že máme odlišné predstavy o definícií slova interiérový design. Nezdieľam jeho názor, že krabica od vysávača je adekvátna náhrada nočného stolíku. Keď mi bolo potom navyše oznámené, že mi nad telkou bude visieť Mercedes kalendár s autami, napadlo ma, že z obývačky by mohla byť pekná druhá spálňa. Vzťahy sú však o kompromisoch. Upustila som teda od tohoto radikálneho riešenia a našla som pre jeho dizajnérske skvosty pár výstavných miest ako je kumbál, jeho izba v dome u rodičov alebo kontajner na odpadky.

Na začiatku som mala ambície zaviesť pravidlo, že jeden z nás dvoch varí a druhý umýva riad. Keďže sme však u nás doma zvolili formu spoločnosti nazývanú patriarchát, pri panviciach väčšinu času stojím ja a riad umýva umývačka. Tá je naozaj skvelá. Volá sa Viki. A to ešte nemáme práčku. Ale mám podozrenie, že bude rovnakej značky.

Čo sa týka sexu, neviem si spoločný život vynachváliť. Mám ho kedy chcem. Občas aj keď nechcem.

Aby som mu však nekrivdila, nemá to ani on so mnou ľahké. Moje cooking skills stagnujú od momentu, ako sa mi podarila z piesku upiecť prvá bábovka. A dokonca ani chuť mojich výtvorov sa odvtedy veľmi nezmenila. Preto som bola zmierená s tým, že ma možno kvôli tomuto drobnému nedostatku môj chlap skôr-či-neskôr vymení. Nechala som ho navariť prvú večeru, aby som zistila, ako vysoko je latka nastavená a či ju zvládnem aspoň podliezť. Keď som videla, že cestoviny uvaril bez soli a vriacej vody a následne ich ochutil len pridaním konzervy tuniaka, otvárala som šampanské a sebavedomo vyberala mená pre naše deti.

Alebo napríklad včera prešiel skúškou svojej mužnosti. Periny som mu navliekla do takéhoto sexy Hello Kitty povlečenia. Mám pocit, že som zachytila na fotke práve ten okamih, kedy sa mu prestáva zdať môj nápad o oddelených spálňach ako úplná hovadina.

Keď si však po celom dni ľahnem do našej postele (už je to vážne - pri rozchode by sa delil majetok) premýšľam, aké mám vlastne šťastie, že môžem každý deň zaspávať a zobúdzať sa po boku milovanej osoby. Že vždy keď prídem domov, tak viem, že ho tam nájdem a zase ma niečím vytočí. Nemenila by som to nikdy za nič. A ani vy by ste nemali. Nie je nič krajšie ako keď vás má niekto rád. Len vás. A práve vás. Takých akí ste, so všetkými vašimi chybami, špekmi, malými prsiami, hriechmi a dlhmi.♥